Úvod | Kapitola 1: "antické Turecko" | Kapitola 2: "Cez divoký Kurdistan"

Odhaľovanie antiky na západnom pobreží Turecka ... alebo ako k tomu došlo

Naša cesta do Turecka začala nevinne. Sedeli sme partia chalanov na pive, ako býva v našich končinách tradíciou (a fakt je ten, že lepšie pivo ako je to naše slovenské, som našiel len u našich západných susedov v Českej republike).  Mojím veľkým koníčkom je história a mojím najobľúbenejším záberom je starovek. Preštudoval som mnoho dokumentov, avšak priamy dotyk s pozostatkami dávnych civilizácii mi stále chýbal. Preto som navrhol cestu za moslimským svetom a ich kultúrou a tradíciami cez jej bránu - krajinu polmesiaca s oficiálnym názvom Turecká republika. 

Slovo dalo slovo a po mojom bláznivom nápade sme už boli traja. Pripojil sa cestovateľ Paťo, ktorý asi 6 týždňov predtým obdivoval krásy Londýna, nakoľko tam má sestru ako au-pair. Ďalším nádejným optimistom bol Martin u nás skôr prezývaný ako švagor. Nakoniec sa pridala svojou neodbytnosťou aj jeho sestra a moja už bývalá (taký je život) priateľka Naďa.

A čo sme od tejto cesty očakávali? Chceli aspoň na chvíľu zažiť skutočnú atmosféru mestských trhov, spev muezínov z vysokých minaretov tunajších mešít, nádheru starovekých historických miest a samozrejme trochu pohody a relaxu pri mori resp. moriach. Veď Turecko ich má dokopy štyri.

Naše potulky po Turecku začali ešte pred samotným príchodom do krajiny cestou vlakom cez Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko (obr. ja so "švagrom" vo vlaku na spiatočnej ceste po 19 dňoch bez žiletiek). Ako tradične a najpravdepodobnejšie sme samotné Turecko začali objavovať a odhaľovať v Istanbule. Pokračovali sme cez Canakkale do neďalekej Tróje a neskôr do Assosu obdivovať pozostatky chrámu bohyne Atény s panorámou gréckeho ostrova Lesbos. Potom sme prešli okolo nepovšimnutej Bergamy do Izmiru a ďalej do Selcuku, odkiaľ je len na skok do starovekého Efezu. Potom sme sa trochu odreagovali od cestovania a užívali sme si mora v Pamucaku a takisto v Bodrume, kde sme však neobišli tamojšiu pevnosť sv. Petra. Poslednou, avšak úchvatnou zastávkou bolo Pamukkale so svojimi travertínmi a starovekým mestom Hierapolis.

Istanbul | Trója | Assos | Selcuk | Efez | Bodrum | Pamukkale

Na našej ceste sa budete stretávať s jednotlivými kapitolami v každom meste, kde sa budem snažiť poradiť vám ...

Doprava ... alebo ako sa tam dostanem

Cestujte autobusmi, sú veľmi pohodlné, máte obsluhu (v cene lístka máte vodu, kávu resp. čaj a nejaký ten koláčik), sú klimatizované a pomerne rýchlo sa dostanete vždy tam, kam chcete. Vyložia vás na požiadanie takmer kdekoľvek. Cena lístku sa pohybuje od 1 do 2 SKK za kilometer v závislosti na vzdialenosti a množstve premávajúcich liniek.

Ak môžete, vyhýbajte sa vlakom. Prežili sme neskutočnú 736 km dlhú cestu z Denizli do Istanbulu za 16,5 hodiny. Vlaky sú zastaralé a nemoderné, ťahané dieselovými lokomotívami. Sú asi o polovicu pomalšie ako autobusy a návšteva nejakého otrhaného vidiečana vám tiež nebude príliš voňať. Opakom môže byť veľmi moderné a pekné vlakové spojenie Istanbul - Ankara.

Miestne minibusy tzv. dolmuse. Cesty na nich je možné zjednávať, ale len vopred. Ak nastúpite po stope, musíte zaplatiť vopred stanovenú taxu. Sú veľmi výhodným doplnkom, pri cestovaní na menšie trasy. Väčšinou sú to minibusy Ford Transit a Peugeot J9. Cena je cca. 2 SKK za kilometer a líši sa aj oblasťami pôsobenia, čím väčšie turistické centrum, tým vyššia cena.

Ubytovanie ... alebo kde dnes zložím moje kosti

Hotely a youth hostely. Na tejto položke sa dá veľmi výrazne ušetriť. Najdrahšie ubytovanie sme mali ako neostrieľaní zelenáči v prvý deň v Istanbule za 6USD aj s raňajkami typu švédskych stolov s tou výnimkou, že nám boli ponúknuté typické turecké raňajky - sendvič /ekmek/, ovčí syr, uhorka, rajčiny, olivy, maslo, džem resp. med a na pitie kávu alebo turecký čaj. Na spiatočnej ceste sme už mali podobné služby (nocľah + raňajky) za 4 USD a ešte stále na veľmi dobrej úrovni.

Kempy. Kempov nie je až také veľké množstvo, ale vždy sa dá nájsť nejaký veľmi slušný. Ceny sú viac ako príjemné. Cenová hladina je (alebo aspoň bola) v rozmedzí 30 - 150 SKK za osobu a noc. Nikde nenájdete pevný cenník. Najskôr vám odporúčam prezrieť si dané miesto, premyslieť si vašu maximálnu cenu a potom na danú cenu príslušne zjednávať. Určite sa vám to podarí.

Ostatné zaujímavé info ... alebo ako byť chytrý a nenechať sa nachytať

Mládežnícka karta EURO<26+ a študentská karta ISIC. Ak ste mládežníci, určite vám pomôže karta EURO<26+ kvôli poisteniu. Za 350 Skk na kalendárny rok máte po opustení republiky (pečiatka od slovenského colníka v pase) prvý mesiac zdravotné a nemocenské poistenie zdarma. Pripoisťujete sa až po prekročení danej doby. Karta ISIC je veľmi vhodná kvôli zľavám do všetkých pamätihodností. Všade platíte len tretinu ceny dospelého. Ak nie ste študenti, skúste aj kartu EURO<26+, my sme sa dostali na kartu do väčšiny pamätihodností, ale napríklad v Efeze nás na ňu nechceli pustiť.

Na každej bankovke nájdete zakladateľa Turecka Mustafu Kemala Atatürka. Peniaze: Bez problémov vám v Turecku vymenia USD a EUR za domáce turecké líry približne v rovnakom kurze, čo v tej dobe bolo okolo 1.500.000 TRL. Kurzy sa pohybujú v pomerne širokom pásme, preto je dobré nakúpiť domácu menu pri výhodnejšom kurze vo väčšom  množstve. Zmenárne a banky sú otvorené takmer denne minimálne do 18:00, v letných strediskách do 22:00.  V každom prípade, ak nemáte turecké líry, domáci nepohŕdnu ani dolármi či eurom.

Ak sa chcete dozvedieť doplňujúce informácie, prečítajte si cestopis z našej cesty, v každej kapitole nájdete pomerne podrobné informácie o danom mieste vrátane cien vstupeniek do historických objektov.

Úvod | Kapitola 1: "antické Turecko" | Kapitola 2: "Cez divoký Kurdistan"