Index | Irán 2004 | Pakistan 2004 | Kvéta | Multan | Rawalpindí | Gilgit | Karimabád a Hunza | Lahore

Priznám sa, Lahore bolo miestom, ktoré ma k tejto ceste inšpirovalo. Ani nie tak Lahore, ako mešita Badšáhí, ktorú som videl na fotografii National Geographicu. Vtedy som vedel, že rozhodnutie už padlo. Vždy ma fascinovalo obdobie, kedy vznikali na Strednom Východe architektonické šperky ako isfahánske mešity, starobylé centrum Samarkandu či povestný Tádž Mahál. A Badšáhí určite patrí do tejto "super ťažkej" kategórie. Okrem toho mesto Lahore po dlhé obdobie predstavovalo vrchol moci Mogulskej dynastie, kolísku umenia či centrum vzdelanosti. Na jednej strane honosnú nostalgiu však určite veľmi rýchlo vystriedajú sociologické, ekologické či ekonomické problémy tohto rýchlo sa rozrastajúceho mesta na strane druhej.

Miesto, pre ktoré som sa rozhodol cestovať do Pakistanu - mešita Badšáhí

História ... na minútku

Po viac ako jedno milénium bolo Lahore hlavným mestom Pandžábu. Ležiac na dôležitej obchodnej ceste medzi indickým subkontinentom a Centrálnou Áziou bez takmer akejkoľvek prirodzenej ochrany, jeho história je popreplietaná opakujúcimi pokusmi o ovládnutie, zničenie či prestavbu. Predislamská história je zahalená rúškom tajomstva. Jedna z legiend hovorí, že mesto bolo založenéa pomenované podľa Loha, syna Rámu Čandra, hrdinu hindského eposu Ramayana. Prvá vážnejšia zmienka o meste pochádza z roku 630, kedy ho vo svojich memoároch zachytáva čínsky cestovateľ Hsuan Tsang. Prvý moslimský vládca Mahmud Ghazní, obsadil mesto v roku 1021 a napriek rôznym problémom ho udržal a v roku 1036 z neho urobil regionálne hlavné mesto. Neskôr sa stalo hlavným mestom Ghaznavidského kráľovstva a to až do roku 1186. Počas ďalších troch storočí bolo dejiskom súbojov rôznych dynastií o jeho ovládnutie a teda aj o moc v krajine. K pokoju neprispela ani potenciálna hrozba mongolských plienivých vpádov. Relatívny mier zavládol až v roku 1524, kedy si mesto podmanil prvý mogulský vládca Babur. Počas vlády tretieho mogulského kráľa Akbara medzi rokmi 1584 až 1598 bolo meto prestavané a opevnené. Do mesta boli prizvaní mnohí učenci a umelci, čím si Lahore vyslúžilo povesť kultúrneho a vzdelanostného centra. Neskorší vladári mesto zveľaďovali, medzi nimi spomeniem aspoň Aurangzeba, posledného veľkého mogulského kráľa, ktorý bol patrónom stavby slávnej mešity Badšáhí. Po jeho smrti v roku 1707 však začalo obrovské impérium upadať. V nasledujúcich rokoch sa mesto stalo objektom ďalších mocenských bojov medzi potomkami mogulských panovníckych rodín, afgánskych vládcov, ktorých vplyv v tomto období narastal, aby bolo v roku 1770 predané do rúk sikhského panovníka Lahna Singha. Napriek tomu, že Lahore bolo za vlády sikhského panovníka Randžíta hlavným mestom, práve táto dynastia zapríčinila zdevastovanie množstva mogulských architektonických pamiatok. Niektoré z nich boli zreštaurované po roku 1846, kedy ho obsadili britské vojská. Po rozdelení Indie mesto rýchlo expandovalo a dnes predstavuje obrovskú šesťmiliónovú metropolu, ktorá bojuje so sociálnymi, ekologickými, ekonomickými či etnickými problémami.

Skvosty a perly ... oplatí sa vidieť

Mešita Badšáhí

Kto bol v Lahore a nevidel túto architektonickú perlu, akoby tam ani nebol. Možno to prirovnať návšteve Egypta bez osobného stretnutia s pyramídami. Bola dostavaná v roku 1676 ako posledný kolosálny monument mogulskej dynastie. Je jednou z najväčších mešít na svete s obrovskými vstupnými bránami, štyrmi nádhernými minaretmi, ktoré tvoria rohy priestranného nádvoria slúžiaceho ako modlitebňa pod otvoreným nebom, kam sa zmestí viac ako 60.000 ľudí (niektoré pramene udávajú kapacitu 64.000 ľudí). Podľa tradície a povier v miestnostiach nad hlavnou bránou sa nachádzajú vlasy proroka Mohameda a iné relikvie jeho dcéry Fatimy a synovca a adoptívneho syna Alího. Bohužiaľ nie sú pre verejnosť prístupné, takže túto informáciu vám nepotvrdím. Vstup je voľný.

Mešita Badšáhí je posledným mogulským architektonickým klenotom

Lahorská pevnosť (Šáhi Qila)

Pevnosť bola postavená, poškodená, zničená a zreštaurovaná niekoľko krát, pokiaľ nedostala svoju súčasnú podobu v roku 1566, ktorú jej dal vládca Akbar. On zároveň Lahore ustanovil svojim hlavným mestom. V roku 1618 bola prestavaná, čomu vďačí ďalšiemu mogulskému panovníkovi Jehangirovi. Potom za vlády dynastie Sikh a britskej okupácie bola zničená, aj keď neskôr bola čiastočne zreštaurovaná. Svojou pompéznosťou ju mnohí zrovnávajú s inými kolosálnymi pevnosťami vystavanými za vlády dynastie Mogulov v Dillí či Agre. Túto pamiatku sme si nechali na druhú návštevu, nakoľko sme nemali dostatok času a síl na jej návštevu.

Vstupné: 200 rupií

Šalimarské záhrady

V Lahore môžete obdivovať jednu z troch takto pomenovaných záhrad postavených šáhom Džahanom v polovici 40tych rokov 17. storočia. Dílske záhrady už takmer celkom vymizli, ale Srinagarské ešte môžete obdivovať na území dnešnej Indie. Sú obkolesené hradbami a majú kaskádový charakter, kedy z priestranných vrchných záhrad zostupujete do nižšieho poschodia s množstvom fontán a altánmi. Zeleň kombinovaná s vodou je úžasná, avšak aj napriek snahe domácich udržať park v čistote je toto predsavzatie zbytočným mrhaním námahy. Pakistanci sú už takí. Záhrady však pôsobia v hektickom a smogom zamorenom Lahore ako balzam na utýranú dušu. A potešia vás aj miestne veverice či vtáky, ktoré len malebnú atmosféru dokresľujú.

Vstupné: 200 rupií (my sme zjednali na 5 USD pre oboch)

Šalimarské záhrady sú miestom odpočinku a oázou pokoja v rušnej metropole Lahore

Kde a ako ... praktické informácie o ubytovaní, doprave a podobne

Cestovanie -> Kvéta

Doprava v Lahore - mix neskutočna zamiešaný v smogu

Do Kvéty chodí denne jeden vlakový spoj (Lahore/Quetta Express) okolo 17:00. Avšak lístky si treba zarezervovať s minimálne trojdňovým predstihom. V pondelok a štvrtok chodí aj ďalší dopoludnia okolo 10:30. Cesta trvá cca. 28 hodín a budete jej mať plné zuby. Cena lehátkového lístka v 1. triede s akým - takým komfortom je 950 rupií. Neviem si dobre predstaviť cestovanie vo vlaku počas leta bez klimatizácie. To už musí byť čisté peklo.

Ubytovanie - Queen's Way hotel

Ubytovanie je v Lahore ďalšou kapitolou samou o sebe. V minulosti mali hlavne hotely okolo železničnej stanice veľmi zlú povesť, kde s pravidelnosťou cestovateľov okrádal personál hotela a sú prípady, kedy človek nedostal ani všetky veci zo sejfu, ktorý hotel poskytoval. Preto sme k tejto otázke pristupovali veľmi obozretne a rozhodli sme sa ubytovať niekde mimo tejto zóny. Po útrapách s riškistom, ktorý nás chcel stoj čo stoj ubytovať niekde inde, sme sa rozhodli pre "doporučenie" z Lonely Planet. Skutočnosť bola azda aj horšia, ako opisoval sprievodca ... "If you insist on a rock-bottom cheapie, the Queen's Way has claustrophobic rooms with a cold water bath for ...". Skutočne izby boli klaustrofobické, ale povedzte to unavenému cestovateľovi, ak vám ponúknu vidinu postele za 150 rupií na noc (90 SKK). A správcovia hotela aspoň trochu hovoria po anglicky.

Stravovanie

Výhodou hotela bolo, že sa nachádzal v rušnom centre obklopenom bazarom. Tam sme našli niekoľko dobrých lokánt, ktoré sme využili k zasýteniu našich stiahnutých žalúdkov. Pakistanskej kuchyne sa však len tak rýchlo nenabažíte a za tú cenu sa oplatí vypýtať aj dupľu. Aj v Lahore platí, že priemerná cena jednej porcie sa pohybuje v priemere od 20 do 50 SKK.

Celkové hodnotenie ... suma sumárum: 3/5

Toto skóre je úplne pravdivé. Návšteva Lahore je dobrou zastávkou, kde máte čo obdivovať a niektoré stavby sú skutočnými architektonickými šperkami. Mesto má vďaka svojej polohe nádych indickej atmosféry, ktorú si človek vie aspoň trochu predstaviť, aj keď Indiu nikdy nenavštívil. Na druhej strane sa mesto topí v mnohých problémoch, z ktorých sa na vašej pohode najviac podpíše smog. Ak vás po polhodine v rikši nezačne škriabať hrdlo (na čo som úspešne použil šatku), určite vás začnú štípať oči. A miest, kde by ste sa mohli skryť, nie je príliš veľa. Aj keď návštevu Lahore plánujem aj v budúcnosti a nielen ako prestupovú stanicu do Amritsaru.

Predchádzajúca strana | Úvod stránky | Ďalšia strana