Úvod | Kapitola 1: "antické Turecko" | Istanbul | Kappadokia | Erzurum | Kars a Ani | Dogubeyazit | Van | Alanya | Konya

Niečo o mieste, kde sa nachádzame ... alebo kde som sa to zase dostal

Múzeum Mevlanu s nádhernym minaretom.Konya je jednou z posledných pevných bášt islamu a zároveň významným pútnickým miestom pre celý moslimský svet. Je ohniskom súfizmu a jeho mystických praktík a učení pre Stredný Východ. Mesto bolo v minulosti prevzatým domovom Džalláuddína Rúmího známejšieho pod menom Mevlana, ktorý založil sektu tancujúcich dervišov. A práve za Mevlanom sme sa rozhodli putovať. Mevlana mal zaľúbenie v hudbe a na rozdiel od ortodoxných vyznavačov islamu jej pripisoval veľký spirituálny význam. Ešte aj dnes vás tento druh hudby dokáže silno osloviť.

Mesto je pomerne rozľahlé (8. najväčšie v Turecku), takže do mesta sa smelo pustite dolmusom a nie ako my peši, keď sme po polhodine zistili, že to nikam nevedie a ešte ďalších 20 minút sme sa viezli. Významným faktom je, že mesto sa nielen tvári, že je konzervatívne, ale ním aj je. V celom meste sme nenašli jediný obchod s alkoholom. Ešte že sme mali vlastné zásoby s nádhernou dohrou na autobusovej stanici, keď sme sa počas dlhého čakania na autobus dokázali veľmi kvalitne ožrať v tureckej "Mekke islamu". Daj Slovákovi do batohu na cestu domácu slivovicu. Tu sme dorazili poslednú pollitrovku.

Mesto ale v centre vyzerá veľmi pekne, s množstvom zaujímavých architektonických objektov. Najskvostnejšou perlou mesta je Mevlana Müzesi s nádhernou tyrkysovou vežou a hrobom samotného Mevlanu. Zas a znova sa v Konyi nachádza množstvo mešít a škôl islamu, tzv. medresy, ktoré určite stoja za povšimnutie, ak nie za samotnú návštevu.

Stravovanie ... alebo čo dnes hodím do brucha

Keďže sme sa v Konyi zastavili len na jeden deň, z ktorého sme polovicu strávili čakaním na autobus, môžem vám dať len tip na skutočne výborný kebab na autobusovej stanici spolu s hranolkami a kečupom. Ako som už spomenul, nemali sme šancu nájsť čo i len pivo, takže okrem poobedného alkoholického opojenia z vlastných zásob sme popíjali len všadeprítomný čaj.

Doprava ... alebo ako sa tam dostanem

Z Alanye do Konye sme išli najneskorším autobusom po desiatej hodine večer. Nakoniec sme sa ráno okolo 4:00 zobudili v Konyi a tak sme okrem teplého čaju ešte využili miestne lavičky na dospanie deficitu. Konečne raz som zažil pravý "homelessácky" pocit. Cena lístka bola tuším do 10 miliónov TRL.