Úvod | Kapitola 1: "antické Turecko" | Istanbul | Kappadokia | Erzurum | Kars a Ani | Dogubeyazit | Van | Alanya | Konya

Niečo o mieste, kde sa nachádzame ... alebo kde som sa to zase dostal

Dielo: Kappadokia, Údolie lásky; Autor: Matka PrírodaKappadokia, skalné mestá a obdivuhodné diela prírody ... Toto miesto učaruje azda každému. Spája sa v ňom tvorivá krása prírody s vynaliezavosťou a umom ľudí z ranných kresťanských dôb. Ak práve nie ste až takí odvážlivci a aj napriek tomu sa rozhodnete navštíviť Turecko, táto oblasť bude podľa všetkého vašou najvzdialenejšou zastávkou. V súčasnosti je Kappadokia jedným z najnavštevovanejších miest tejto krajiny. Na východ od tejto oblasti väčšinou cestujú len skupinky nezávislých cestovateľov a zriedkavejšie tam nájdete aj veľké organizované turistické skupiny. Ale o tom v ďalších častiach ...

Súčasným strediskom celej tejto oblasti je mestečko Göreme, ktoré už na prvý pohľad žije z cestovného ruchu. Všade môžete nájsť samé hotely, penzióny, reštaurácie. V jednom smere je veľkým negatívom, že tufové pohoria sa pod týmto vplyvom rýchlo menia a prispôsobujú sa súčasnému trendu. Mnohé penzióny a hoteli získali na popularite vďaka izbám vtesaným do týchto skál. V Göreme sa nachádza tzv. Open Air Museum, kde môžete obdivovať skalné chrámy a kostoly z rannokresťanského obdobia. Tu sa prenasledovaní kresťania ukrývali pred prenasledovateľmi, predovšetkým Rímskymi légiami a založili obrovskú komunitu, ktorá po sebe zanechala pamiatku úžasnej historickej hodnoty.

Göreme Open Air Museum, takto nejak vyzerala jedáleň v 4. storočí. Ďalšími významnými strediskami sú mestečká Uchisar, Avanos a Zelve, ktoré sme z nedostatku času nenavštívili, nakoľko tri dni boli málo aj pre samotné Göreme, celkovo si na akú takú predstavu o Kappadokii treba vyhradiť minimálne týždeň. Čo povedať na záver? Toto miesto sa nedá slovami opísať, treba ho na vlastné oči vidieť ... A verte neverte, najlepšie sa tá atmosféra vychutnáva na večernej terase pri mesačnom svite a dobre domácej pálenke, tú marhuľovicu cítim ešte dnes.

Ubytovanie ... alebo kde dnes zložím moje kosti

S ubytovaním v Göreme určite nebudete mať problémy. Nachádza sa tu nespočetné množstvo hotelov a penziónov za viac ako príjemné ceny. Najlepším miestom na hľadanie ubytovania, ak ho už nemáte vopred dojednané resp. vytipované, je malá informačná budova na autobusovej stanici s množstvom inzerátov a doporučení. Nájdete tam aj akúsi lokálnu mapu, kde máte zakreslené všetky podstatnejšie objekty v okolí.

My sme sa ubytovali v penzióne s nádherným výhľadom z terasy na okolie. Tzv. dormitory room (zdieľaná miestnosť) sme zjednali na 3 USD na noc. Celá miestnosť mi pripomínala viac malú kaplnku ako jaskyňu. Spal tam s nami iba jeden Kórejec. Na terase sme si vychutnávali pohodu príjemného počasia, ktoré už koncom septembra nebolo na Slovensku nijak obzvlášť priaznivé, slovenskej pálenky a príjemných chlapských rozhovorov.

Stravovanie ... alebo čo dnes hodím do brucha

Kebab, kebab a znova kebab ... Táto vyslovene turecká špecialita nás sprevádzala na celej našej ceste a inak tomu nebolo ani tu. Našli sme si niekoľko stánkov s prijateľnými cenami a dosýta sa napchávali jedným sústom za druhým. Zaujímavosťou je, že miestne osy nejavili záujem o žiadne sladkosti, ktorých sa tu nájde viac ako vody v mori, ale útočili všetkými svojimi silami práve na vertikálne rošty plné opekajúceho sa mäsa, že kuchár mal viac roboty ich odháňať ako otáčať rošt a otravovať svojim zvolávaním okoloidúcich turistov. Tento stánok nájdete hneď za cestovnými agentúrami na autobusovej stanici. Ale inak sa všade naokolo nachádzajú priam stovky reštaurácií a kaviarní, ktoré ožívajú so západom slnka.

Doprava ... alebo ako sa tam dostanem

Keďže sme zmeškali prvý letecký spoj do Istanbulu z Prahy a nakoniec sme leteli až v podvečer z Viedne, na Atatürkovom letisku sme pristáli až okolo pol desiatej večer. Po vybavení víz a colnej kontrole sme zamenili peniaze a taxíkom sme sa nechali odviezť na autobusovú stanicu Esenler. Tam nám povedali, že dnes už autobus do Erzurumu nechytíme, tak sme pozmenili plány a kúpili sme si lístok z Istanbulu do Kayseri, niekdajšieho rímskeho provinčného mesta Cézarea, za 13 000 000 TRL. V Kayseri sme museli urobiť nutnú rekonštrukciu oblečenia, nakoľko tu bolo minimálne 30 stupňov, prezreli sme si mesto a už sme frčali ďalej do centra Kappadokie - Göreme za 5 000 000 TRL, ktoré bolo našou prvou zastávkou.