Úvod | Kapitola 1: "antické Turecko" | Istanbul | Kappadokia | Erzurum | Kars a Ani | Dogubeyazit | Van | Alanya | Konya

Niečo o mieste, kde sa nachádzame ... alebo kde som sa to zase dostal

Alanya je v príkrom kontraste so všetkými nami doteraz navštívenými miestami. Je pravým turistickým strediskom a mne sa zdalo, že som prišiel nikam do Talianska alebo Španielska. Všade naokolo boli húfy po slnku a mori bažiacich kapitalistov s vačkami plnými peňazí. Tu sme nemali čo robiť, ale keďže parťáka zložila chrípka, nemali sme na výber. Zostali sme tu na plné tri dni utrpenia. Ale medzitým sa diali aj pozitívne veci.

Užil som si slnka a mora, aj keď sa nedá povedať, že som pravý konzumný turista celý deň ležiaci na pláži. Na začiatok októbra bolo more fantastické a teplota vzduchu pravidelne prekračovala 30 stupňov. Nič nenaznačovalo tomu, že nadchádza zimné obdobie. A to som mal z domu informácie o sychravom a chladnom počasí. Kleopatrina pláž sa tiahne v dĺžke 3 kilometrov na západ od skalnatého mysu, na ktorom leží väčšina starého mesta a je posiata slnečníkmi, lehátkami a stánkami s občerstvením, niekde našťastie aj s výborne vychladeným pivom za 1 000 000 TRL.

Ďalším pozitívom je mestská pevnosť s nádherným výhľadom na okolie a malým byzantským chrámom a za zmienku stojí aj Kizilkule, t. j. Červená veža, ktorá sa nachádza na východnej strane mysu. V uličkách nočnej Alanye panuje čulý ruch, reštaurácie a bary sú plné ľudí až do rána. Zase jedno typické konzumné turistické letovisko ...

Ubytovanie ... alebo kde dnes zložím moje kosti

Mali sme menšie obavy, čo nás očakáva v pravom turistickom centre, už ceny piva niečo našepkávali. Všetky naše obavy sa však ukázali ako neopodstatnené. Ceny hotelov a ubytovní sú viac ako príjemné, treba sa len predrať k tým správnym a nenechať sa znechutiť. Na prvú noc sme sa ubytovali v penzióne na hlavnej ulici ako inak Atatürk Cadessi, ktorého meno si už ani nepamätám. Viem, že sme platili 7,5 milióna TRL na osobu. Chceli sme nájsť doporučovaný Tayfun Pension, ale švagra už cestou chytila nejaká viróza, preto sme to na prvý deň vzdali, môj parťák sa išiel potiť do postele už aj tak v neznesiteľnom teple (35°C) a ja som vyrazil do ulíc.

Na druhý deň som našiel zmieňovaný Tayfun Pension, kde sme sa ubytovali za 5 miliónov TRL na osobu s možnosťou používať spoločnú kuchyňu. Tu to bolo celkom príjemné a všetko bolo na dosah ruky. Doporučujem.

Stravovanie ... alebo čo dnes hodím do brucha

Kebab, toto slovo je v Turecku čarovné na viacero spôsobov, najradšej ho mám na spôsob čuch a chuť. Tu som sa zas a znova najedol týchto špecialít do sýta a ešte aj trochu viac. Nemám pre vás špeciálny tip, ale každý si tu určite nájde svoj obľúbený bufet alebo reštauráciu, ktorých je tu neúrekom. Ceny kebabov sa pohybujú od 1 do 2,5 milióna TRL. Ak máte chuť a čas minúť viac peňazí v reštauráciách, nebudete mať najmenší problém. Stačí si predstaviť typické európske stredisko s množstvom obchodov so zlatom, oblečením, kožou a turistických suvenírov za prehnané sumy, čulým nočným životom a neodmysliteľným posedením pri poháriku.

Azda jeden tip vám predsa len dám, smerom k autobusovej stanici určite nájdete akoby malý trh, budovy postavené do štvorca, kde nájdete dánsky pub (spoznáte ho podľa dánskych vlajok) s fantasticky vychladeným Tuborgom za 1 milión TRL.

Doprava ... alebo ako sa tam dostanem

Cestu z Vanu do Alanye by som po absolvovaní neprial ani najväčšiemu nepriateľovi. Trvala 24 hodín, viete si predstaviť 24 hodín v autobuse? A to ešte tých prvých 150 km sme absolvovali s vojenskými prehliadkami. Tieto zastávky prestali až po odchode z Diyarbakiru, hlavného mesta Kurdistanu. Ďalšia zaujímavá časť cesty nastala po odchode z Adany pozdĺž pobrežia, ktoré je lemované serpentínami a nespočetným množstvom zákrut. Takmer všetci domáci hádzali do pripravených sáčkov všetko možné v podobe "šablí", len blázniví a domácou pálenkou vydezinfikovaní Slováci sa tvárili akoby nič. Táto "kultúra" nás stála 40 miliónov TRL (dosť,čo?).